30.10. – 31.12.2022
Dom umenia Arteska, Partizánska 63, Detva
Penzión a Pivnica pri studni, Jesenského 2, Detva

Ako fotografa ma vždy fascinovala živá dokumentárna fotografia, ktorá zachytáva jedinečný okamih zo života človeka bez príkras. Niežeby iný druh fotografie nemal svoje  čaro. Či už sú to fotografie prírody, konceptuálne fotografie, alebo akýkoľvek iný druh, všetko to vyžaduje svoje úsilie a pri dobrej práci sú tie fotografie vždy fascinujúce.  Avšak na konci je to vždy dokument, ktorý po rokoch znázorňuje skutočný život a oslovuje každého diváka. Tak ako sme mali radi prezeranie starých fotografií ako deti,  presne rovnako nás fascinujú aj ako dospelých a stále s údivom hľadíme na fotografie starých rodičov vždy, keď ich objavíme v dôsledne zabalenom albume, alebo v  polorozpadnutej krabici od topánok.

Presne táto fascinujúca túžba ma viedla k nápadu, z ktorého neskôr, vďaka ostatným členom fotoklubu v Detve, vznikol tento jedinečný projekt, dokumentujúci život komunít bez vonkajších vplyvov.

Na počiatku sme riešili problém, ktorý má každý dokumentarista – ako sa stať neviditeľným, aby fotografie neboli ovplyvňované reakciou na fotografa. Však to určite poznáte – niekto na vás namieri fotoaparát a v tom okamihu nahodíte úsmev číslo 5 a pózu čislo 7. No v tomto prípade to bolo oveľa zložitejšie, pretože našim cieľom bolo dostať sa do vnútra komunity, do ich súkromia a priniesť dokument, ktorý by nebol ovplyvnený prítomnosťou cudzích návštevníkov, čo ako isto uznáte, bolo nemožné.

A tak prišiel nápad. Nebudeme dokumentovať my, ale využijeme súčasnú dobu a použijeme materiál z mobilných telefónov od ľudí, ktorí v komunitách žijú a dokumentujú život okolo seba svojim pohľadom, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu. To samozrejme nesie riziko nízkej kvality fotografií, či už po technickej, alebo kompozičnej stránke. Avšak rovnako, ako pri starých fotografiách ich nedokonalosť znásobuje nostalgiu, rovnako je to pri tomto dokumente, kde je táto nedokonalosť skôr na úžitok a umocňuje tak autenticitu.

Sme radi, že po prvých dvoch ročníkoch sme mali možnosť pokračovať v začatej práci a to hlavne vďaka ľuďom z komunít, ktorí nám sprostredkovali materiály, autorom všetkých fotografií a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, bez ktorého finančnej pomoci, by projekt nebolo možné realizovať.

Veľmi nás teší, že po prvom ročníku, kedy boli reakcie komunity rozpačité, sme sa po realizácii stretli s dôverou a záujmom, vďaka čomu aj tento rok realizujeme dve rozdielne samostatné výstavy a už dnes sa na spoluprácu hlásia ďalšie komunity.

Veríme, že vás výstava bude fascinovať rovnako ako nás a vnesie vás do života komunít, ktoré nás k sebe pustili a otvorili nám všetkým svoje súkromie.

Maroš Bauer

Festival fotografie z verejných zdrojov podporili:

Festival fotografie podporili: