26.10. – 31.12.2022
Dom umenia Arteska, Partizánska 63, Detva
Výstava dokumentárnych fotografií vo výbere autorov Petry Cepkovej a Jozefa Sedláka z Podolínca má svoj jediný cieľ – zamyslieť sa nad životom ľudských bytostí, ktorým bola odopretá láska.
Autori sú zanietení fotografi – dokumentaristi, ktorí v rámci pedagogického procesu na FMK UCM v Trnave organizujú tvorivé dielne v regiónoch Slovenska s cieľom poznať a prepojiť ich históriu i súčasnosť. Spoločne realizovali viaceré tvorivé dielne na Liptove (Hybe), na Zemplíne(Brehov a Rad) a na Spiši (Vyšné Ružbachy a Podolínec). V každom regióne sa im podarilo vytvoriť fotografické eseje, ktoré prezentovali na spoločných i samostatných výstavách a podnietili i vznik publikácií s odbornými štúdiami a fotografickými príbehmi, ktoré sa stretli s ohlasom u širokej verejnosti.
Výstava dokumentárnych fotografií nás zavedie do špecifického prostredia kláštora v Podolínci, ktorý píše svoju históriu od 17. storočia v oblasti vzdelávania a nezištnej pomoci núdznym. Kláštor zažil aj nežičlivé obdobie od 50. rokov minulého storočia, kedy slúžil ako zberný tábor rehoľníkov, za účelom ich prevýchovy – zaprieť svoju vieru. Kláštor v súčasnosti otvoril bránu tým, ktorí to najviac potrebujú – sirotám žijúcich rodičov. A tak žijú vedľa seba rehoľnici redemptoristi, deti zo znevýhodneného sociálneho prostredia, pedagógovia, vychovávatelia a potrebný personál, ktorí sa im snažia nahradiť to, čo im bolo neprávom odopreté – rodinu a domov v Špecializovanej škole a Detskom domove sv. Klementa Hofbauera. Fotografie, ktoré výstava prezentuje, nemôžeme obísť. Sú silné svojim osudom a pohľadom.
Zadívajme sa do očí deti, ktoré nežalujú, iba smútia za láskou od tých nepoznaných najbližších. Aby sme sa dokázali vcítiť do ich života, musíme chcieť ponoriť sa do svojho vnútra a položiť si otázku: Kto je ľudská bytosť a kto som JA na tomto svete? A pravdivo si odpovedať. Žijeme v dobe, ktorá priam chŕli množstvo informácií, ktoré nás pohlcujú a smerujú ďaleko od toho podstatného v živote – vzájomného porozumeniaa prejavu úprimnej lásky nielen svojim najbližším, ale tým, ktorí to potrebujú. Nie je to ťažké, stačí dobre slovo.
Fotografie opustených detí, nie vlastnou vinou, interpretujú realitu života. Stali sa príbehom nechcených, odvrhnutých a „dôležitých“ pre štatistické údaje. Sú precíteným dialógom fotografov s objektom fotografovania – človekom, ktorý je darom života.
PhDr. Klára Kubíková
Festival fotografie z verejných zdrojov podporili:
Festival fotografie podporili:
